Reč dieťaťa rozvíjame tak, že prispôsobujeme svoju reč, reči dieťaťa. Kopírujeme prirodzený vývin a posúvame dieťa na vyššiu vývinovú úroveň. Toto všetko dosiahneme tak, že vo svojej reči pri hre a bežných aktivitách s dieťaťom využívame tzv. EFEKTÍVNE KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE. 

1.Gestá

Pohyby rúk, tváre, tela, ktoré sú pridávané k hovorenej reči. Vo vývine sa objavujú skôr ako slová. Sú pre dieťa zrozumiteľnejšie ako hovorená reč.

2.Vyladenie sa na rečovú úroveň dieťaťa

Svoju reč prispôsobíme úrovni reči dieťaťa. Keď  dieťa ešte nehovorí, vy hovorte v jednoslovných vetách, používajte gestá a zvuky.

3.Tvárou v tvár

Znížte sa na úroveň dieťaťa tak, aby vám videlo do tváre, skloňte sa  alebo sadnite si k nemu. Dieťa vidí, na čo sa pozeráte, ako sa vám pohybujú ústa, môže vás napodobniť.

4.Čakanie

Dajte dieťaťu dostatok času na vyjadrenie toho, čo chce. Neodpovedajte a nerobte všetko za dieťa, nedajte dieťaťu všetko hneď. Napríklad dajte mu len kúsok obľúbeného jedla a čakajte na reakciu. Vypýta si viac? Čakajte aspoň 10 sekúnd.

5.Nasledovanie záujmu dieťaťa

Využite hračky a bezpečné situácie, ktoré dieťa zaujímajú. Robte to, čo chce robiť vaše dieťa, pridajte sa k jeho hre, vyjadrite slovami jeho záujem.

6.Opakovanie

Opakovanie vytvára rutinu. Výhody rutiny sú v tom,  že dieťa vie predpokladať nasledujúci krok, dokáže sa aktívnejšie zapojiť do hry a rôznych činností.

7.Modelovanie

Modelujte reč, ktorá je blízka reči dieťaťa. Hovorte v oznamovacích vetách, nenúťte dieťa opakovať! Tým že modelujete, poskytujete dieťaťu príklady správnych foriem slov. Dieťa sa učí aj tým, že počúva správny vzor.

8.Rozširovanie alebo predlžovanie

Rozširujte vety, ktoré povedalo dieťa. Napríklad ak dieťa povie dvojslovnú vetu, vy pridajte ďalšie slová. Ak dieťa tvorí vety, vy hovorte v súvetiach a podobne. Výhody tejto stratégie sú tie, že dieťa sa učí pravidlá pre kombinovanie slov a tvorbu viet.

9.Komentovanie

Hovorte o tom, čo sa deje okolo vás, čo práve robíte vy alebo čo robí dieťa. Opisujte to, čo dieťa práve pozoruje. Prispôsobte zložitosť svojej reči vývinovej úrovni dieťaťa, nikdy nežiadajte, aby dieťa po vás opakovalo, keď bude na to vývinovo pripravené alebo motivované, zopakuje po vás slovo.

10.Pomenúvanie

Pomenovávajte a označujte veci, ľudí, činnosti, o ktoré sa dieťa práve zaujíma.

11.Premosťovanie

Slúži na vysvetlenie nových slov. Dávajte dieťaťu čo najviac informácií o danom slove.

12.Napovedanie

Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Nápoveďou môže  byť slovo, komentár alebo iná vhodná otázka.

Postup pri napovedaní:

1. Opíšte slovo, na ktoré si dieťa nevie spomenúť, povedzte, na čo sa  napríklad používa.
2. Naznačte slovo gestom  alebo pohybom.
3. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Napríklad  je to autíčko alebo lopta?

Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Niekedy ich práve táto skutočnosť blokuje v rozprávaní.

A čo pri rozvíjaní slovnej zásoby pomáha najviac? Knižky. Tie si totiž dieťa nevie čítať samo. Pri prezeraní leporela rodič batoľaťu ukazuje obrázky, opisuje ich a vyzýva dieťa, aby ukazovalo, čo vidí. Sleduje pritom, či sa dieťatko sústredí a svoje tempo prispôsobuje jeho tempu. Práve takáto interakcia je pre rozvoj reči najdôležitejšia. Z týchto poznatkov vyplýva, že ak má vaše malé dieťatko rado náučné videá a vy chcete, aby mali skutočný vplyv na rozvoj jeho slovnej zásoby, snažte sa ich pozerať spolu, podobne ako knižky.

Klasickú knihu nemožno ničím nahradiť

Dnes nemožno zabrániť tomu, aby sa nečítalo z e- kníh, audio kníh, monitorov, displejov, mobilov, tabletov a notebookov. Kanadskí psychológovia Raymond Mar  Keith Oatley však zistili, že pri čítaní  z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celé dieťa a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní.

Mgr. Jana Lacová, riaditeľka