„Deti by tak dlho deťmi nezostávali, keby sa im stále nevravelo, že sú deťmi. Ten, kto spod dozoru a ochrany rodičov nevyšiel, je takmer po celý život dieťaťom a zostane bytosťou nerozumnou, nesamostatnou, detinskou.“ August Hermann Niemeyer
Jednou zo spoločensky potrebných vlastností, ktorú má správna výchova pestovať v dieťati, je veku primeraná odvaha a schopnosť samostatne rozhodovať tak, ako to vyžadujú záujmy a potreby jeho i ostatných. Pritom treba dbať o to, aby konanie dieťaťa nebolo v rozpore so spoločenskými požiadavkami ani so spoločenskou morálkou.
Pri výchove k samostatnosti využívame túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto by mal každý rodič dožičiť a umožniť svojmu dieťaťu čo najviac príležitostí, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie, jeho úsilie pokúsiť sa o to, a keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov. Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu. Stále opakovanie rozmanitých a zložitých pohybov, ktoré dieťa pri týchto úkonoch musí vykonať, zvyšuje zručnosť dieťaťa a prehlbuje jeho skúsenosť.
M. Montessori rozdeľuje domáce práce podľa veku nasledovne:
- 2 – 3 roky – odložiť hračky do krabice, poukladať knihy na policu, odniesť oblečenie do koša na špinavú bielizeň, odhodiť odpadky, skladať utierky, prestrieť stôl, priniesť plienky a vlhčené utierky, utrieť prach na podlahových lištách;
- 4 – 5 rokov – nakŕmiť domáce zvieratká, poutierať rozliate mlieko alebo vodu, odkladať hračky, ustlať posteľ, upratovať svoju izbičku, polievať kvety, triediť čisté príbory, používať ručný vysávač, upratať kuchynský stôl, poutierať a odložiť riad;
- 6 – 7 rokov – vyniesť odpadky, poskladať uteráky, pozametať podlahu, poodkladať čistý riad, spárovať ponožky, hrabať lístie, šúpať zemiaky a mrkvu, pripraviť šalát, doplniť toaletný papier;
Pre rodičov môže byť výchova dieťaťa skutočne vyčerpávajúca. Stretávajú sa s celou spleťou nových pocitov, ktoré ich dieťa zažíva, a oni sa musia s touto spŕškou striedavých pocitov vysporiadať. V jednej chvíli sa rodič s dieťaťom mazná a už vzápätí ho dieťa odstrkuje nabok. Alebo naopak, dieťa sa chce vrátiť z roly „samostatného veľkého“ späť do roly „malého bezradného bábätka“. Chce to veľa trpezlivosti, flexibility a citlivosti. Zároveň je dôležité zvážiť, koľko voľnosti poskytnúť svojmu dieťaťu, čo môže urobiť samo a v čom potrebuje pomôcť, resp. kde je potrebné stanoviť hranice. Pomôžte mu len vtedy, ak vidíte, že si už neporadí bez vás. Dajte dieťaťu príležitosť učiť sa pokusom a omylom. Ak sa mu niečo nepodarí na prvýkrát, nechajte ho vyskúšať to znova. Doprajte mu dostatok času a priestoru. Nepriskočte teda k nemu hneď, ako začnete strácať trpezlivosť a neurobte to rýchlo zaňho. Záchvaty hnevu a plaču vyplývajú v tomto veku nezriedka z frustrácie detí. Dieťa chce dosiahnuť viac, ako je vo svojom veku schopné. V prvom rade musíme dieťaťu dovoliť vyjadriť sklamanie, zlosť alebo iné pocity tak, aby svoju bolesť nemuselo potláčať. Samostatnosť, ktorú už raz dieťa nadobudne, bude tvoriť po celý život nenahraditeľný základ, na ktorom bude môcť ďalej budovať svoju osobnosť.
Samostatnosť, nie ignorancia
Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak – v jeho výchove musí byť pevný poriadok a autorita, ktorým sa dieťa musí podriaďovať a v rámci toho si osvojovať prvky samostatnosti a disciplíny.
Cieľom je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič nenariadili, alebo keď ho nik nepozoruje a nekontroluje. K disciplíne a poriadku vychovávame dieťa usporiadaním jeho života, zavedením denného režimu, ktorý by sa mal vyznačovať účelnosťou, pravidelnosťou a presnosťou.
Kedy vychovávať k samostatnosti?
Stále – od mala, cez predškolský vek a školský vek, v priebehu puberty až do dospelosti. Najdôležitejšia je výchova v predškolskom veku. V priebehu puberty sa už zvyšuje túžba po samostatnosti a sebauplatnení a prejavuje sa úsilie dospievajúceho, aby ho už uznávali za dospelého a tak s ním aj jednali. S výchovou k samostatnosti úzko súvisí sebavýchova. Podstatnou zložkou sebavýchovy je popri dôkladnom sebapoznaní ambícia, zdravá ctižiadosť, ktorá ovplyvňuje správanie, podnecuje k vyšším výkonom a usmerňuje i zmýšľanie jednotlivca túžiaceho po zdokonalení.
Univerzálny návod na to, ako vychovávať dieťa neexistuje, no je dobré vedieť, ako vidí dieťa to, čo robíme a aký to má na neho vplyv.
